NCNLP#9. Falošné spomienky a falošná identita

Vaše spomienky na detstvo, školské roky, prvú lásku – všetko, čo formovalo vašu osobnosť – sú len nepresné záznamy, ktoré sa menia zakaždým, keď si na ne spomeniete. A čo viac, vy sami – vaša identita, ktorú tak úzkostlivo chránite – je len konštrukt, ktorý nemá s vašou skutočnou podstatou takmer nič spoločné.

Znie to ako scenár z nejakého sci-fi filmu? Možno áno, ale podľa modernej neuropsychológie sú práve tieto dve ilúzie – falošné spomienky a falošná identita – základnými kameňmi nášho každodenného fungovania.

Vaše spomienky nie sú skutočné

Všetci si myslíme, že naše spomienky sú presným záznamom toho, čo sa stalo. Opak je pravdou. Spomienky nie sú uložené ako videozáznamy, ktoré si môžeme kedykoľvek prehrať v nezmenenom stave. V skutočnosti sa každá spomienka pri každom vyvolaní čiastočne prepisuje.

Je to, akoby ste mali zbierku DVD filmov, ale zakaždým, keď by ste si nejaký film pozreli, zmenili by sa niektoré scény. Po desiatich pozreniach by to už nebol ten istý film, ktorý ste si kúpili.

Myslieť si, že vaše spomienky sú skutočné, je ako veriť, že zbierka vašich obľúbených filmov vám dáva kompletný obraz o svetovej kinematografii. Je to len zlomok celku a ešte k tomu skreslený.

Napríklad štúdie ukazujú, že ak dvaja ľudia zažijú tú istú udalosť, po roku budú mať výrazne odlišné spomienky. Po piatich rokoch môžu byť ich verzie príbehu tak rozdielne, že by ste si mysleli, že hovoria o úplne iných situáciách.

Vaša identita nie je vami

"Ja som moje spomienky." "Ja som moja minulosť." "Ja som moje skúsenosti." Tieto vety počúvame často, ale neuroveda nám hovorí niečo iné: vy nie ste vaše spomienky.

Predstavte si to takto: vaša zbierka DVD filmov (spomienok) nie je vy. Je to len niečo, čo vlastníte, niečo, čo ste vytvorili, ale nie je to vaša podstata.

Keď sa stotožňujete so svojimi spomienkami, zamieňate si mapu za územie. Spomienky sú len mapa, ktorú používate na navigáciu životom, nie samotné územie vašej existencie.

To je dôvod, prečo sa v pokročilej terapii a duchovných praktikách často pracuje na "odpútaní sa" od spomienok. Nie preto, že by neboli užitočné, ale preto, že nie sú vami.

Ako sa tieto ilúzie prejavujú v praxi?

Uvažujte o tomto: V pokročilých spirituálnych tradíciách a terapeutických systémoch je jedným z cieľov zbavenie sa spomienok. Nie preto, že by boli zlé, ale preto, že zadržiavajú energiu, ktorú by ste mohli použiť na niečo lepšie.

Spomienky, najmä tie traumatické, sú ako fragmenty vášho vedomia zmrazené v čase. Každá uzamknutá spomienka je kus vašej životnej energie, ktorá nie je k dispozícii pre prítomnosť.

Čo s tým môžeme urobiť?

1. Prestať spomienky brať doslovne – Uvedomte si, že vaše spomienky nie sú presné záznamy minulosti, ale rekonštrukcie, ktoré sa menia s každým vyvolaním.
2. Spomienky ako nástroj, nie identita – Používajte spomienky ako nástroj na učenie sa a rast, nie ako definíciu toho, kto ste.
3. Prítomnosť má prednosť – Keď sa pristihnem, že ma minulosť ťahá dole, pripomínam si, že prítomnosť je jediná realita, s ktorou môžem niečo urobiť.
4. Očista a reintegrácia – Existujú techniky na "vyčistenie" starých spomienok a reintegráciu energie, ktorú zadržiavajú. Hypnóza, EMDR a niektoré meditačné techniky sú medzi najúčinnejšími.

Skutočný príklad z praxe

Hana, 42-ročná učiteľka, celý život verila, že je neschopná, pretože si pamätala, ako jej to v detstve hovorila matka. Počas terapie však zistila, že jej matka takéto slová nikdy nepovedala – bola to len jej interpretácia materinej frustrácie v určitom momente. Táto spomienka sa časom zmenila a posilnila.

Keď Hana pochopila, že táto spomienka nie je presná ani rozhodujúca pre jej identitu, mohla ju prepísať a uvoľniť energiu, ktorú táto falošná spomienka zadržiavala. Výsledkom bolo dramatické zlepšenie jej sebavedomia i výkonu v jej práci.

Záver

Uvedomenie si týchto dvoch veľkých ilúzií – že spomienky nie sú skutočné a že nie sú vašou identitou – môže byť jedným z najoslobodzujúcejších zistení vo vašom živote. Môže vám to pomôcť uvoľniť obrovské množstvo psychickej energie a umožniť vám žiť viac v prítomnosti.

Nabudúce, keď sa pristihnete pri myšlienke "Taký som už od detstva" alebo "To sa mi stalo a navždy ma to zmenilo", pripomeňte si, že tieto spomienky sú len príbehy, ktoré rozprávate sami sebe. A príbehy sa dajú prepísať.