Google, BBC a ďalší: Ako veľké firmy klamali celý svet na 1. apríla!

Každý rok si technologické giganty, médiá a známe značky pripravujú falošné oznámenia, ktoré nachytajú tisíce, ba dokonca milióny ľudí. Niektoré z nich sú neškodné a zábavné, iné sú tak presvedčivé, že spôsobia paniku.

Krátka história 1. apríla

Presný pôvod 1. apríla nie je úplne jasný, no existuje niekoľko teórií. Najznámejšia hovorí, že všetko začalo v 16. storočí, keď sa vo Francúzsku zmenil kalendár. Pôvodne sa Nový rok oslavoval na prelome marca a apríla, ale keď kráľ Karol IX. zaviedol gregoriánsky kalendár, nový rok sa presunul na 1. januára. Ľudia, ktorí si na túto zmenu nezvykli a pokračovali v oslavách v apríli, sa stali terčom posmechu a začali ich nazývať „apríloví blázni“.

Odvtedy sa zvyk klamania a žartovania rozšíril po celom svete. Dnes je 1. apríl dňom, kedy sa nielen ľudia, ale aj veľké firmy predbiehajú v tom, kto pripraví ten najlepší (alebo najzákernejší) vtip.

A teraz sa pozrime na niektoré z najznámejších aprílových podvodov, ktoré nachytali celý svet!

Ako sa veľké firmy zapojili do aprílových vtipov?

Apríl bol kedysi len dňom, keď si ľudia robili nevinné žarty medzi sebou. No v posledných desaťročiach sa do tejto tradície zapojili aj veľké firmy a začali vymýšľať čoraz sofistikovanejšie aprílové podvody. Ale prečo to robia?

Moderné značky vedia, že vtipný aprílový žart môže:

• Zvýšiť povedomie o značke – ak je vtip kreatívny, médiá ho rýchlo zachytia a šíria ďalej.
• Prilákať pozornosť na sociálnych sieťach – ľudia radi zdieľajú bláznivé novinky, čo znamená bezplatnú reklamu.
• Ukázať firmu v ľudskom svetle – značky, ktoré si vedia zo seba vystreliť, pôsobia sympatickejšie.

Google – majster aprílových vtipov. Každý rok pripraví hneď niekoľko podvodov, ktoré často vyzerajú úplne presvedčivo.

BBC – Verejnoprávna televízia, ktorá je známa tým, že jej žarty sú tak dobre urobené, že ich diváci často považujú za skutočnosť.

Tesla a Elon Musk – Tesla a jej excentrický šéf Elon Musk radi provokujú absurdnými oznámeniami o nových produktoch.

McDonald’s, Burger King a fast-food reťazce – Radi „predstavujú“ šialené produkty, napríklad burger pre ľavákov alebo McPickle (burger s kyslými uhorkami namiesto mäsa).

Najlegendárnejšie aprílové vtipy od veľkých firiem

Niektoré aprílové žarty sú síce nevinné, no iné sú tak dôveryhodné, že nachytajú tisíce až milióny ľudí. Tu sú niektoré z najlepších vtipov, ktoré spôsobili rozruch:

🍝 Špagetové stromy (BBC, 1957)

Britská televízna stanica BBC odvysielala krátku reportáž o tom, že vo Švajčiarsku rastú špagetové stromy. Zábery ukazovali roľníkov, ktorí „zbierali“ špagety zo stromov a sušili ich na slnku. Po odvysielaní reportáže začali diváci volať do BBC s otázkami, ako si môžu taký strom vypestovať doma!

🛎️ Taco Liberty Bell (Taco Bell, 1996)

Americký fast-food reťazec Taco Bell oznámil, že kúpil historický Liberty Bell (jeden z najvýznamnejších symbolov slobody v USA) a premenoval ho na Taco Liberty Bell. Rozhnevaní Američania zaplavili médiá sťažnosťami, až kým sa firma nepriznala, že ide o vtip.

🍔 Whopper pre ľavákov (Burger King, 1998)

Burger King oznámil nový produkt: Whopper špeciálne navrhnutý pre ľavákov – všetky ingrediencie boli „otočené o 180 stupňov“. Tisíce zákazníkov prišli do predajní a žiadali „ľavácky burger“.

🐧 Letiaci tučniaci (BBC, 2008)

BBC opäť nachytala divákov, keď odvysielala „vedeckú“ reportáž o špeciálnych tučniakoch, ktoré dokážu lietať. Vo videu bolo vidieť, ako kolónia tučniakov vzlietne do vzduchu a odletí na tropické ostrovy.

🤳 Google Nose (Google, 2013)

Google oznámil prelomovú technológiu Google Nose, ktorá údajne umožňovala užívateľom cítiť vône cez obrazovku. Tisíce ľudí sa pokúšali privoňať k svojmu telefónu, len aby si uvedomili, že ide o podvod.

🎮 Pokémon Challenge (Google, 2014)

Google Maps pridali novú „funkciu“, ktorá umožňovala hráčom hľadať Pokémonov v reálnom svete. Ľudia si mysleli, že ide o vtip, ale neskôr tento koncept viedol k vývoju úspešnej hry Pokémon GO.

Niektoré z týchto vtipov boli nevinné, no iné sa vymkli spod kontroly a spôsobili paniku. Pozrime sa teda na to, kedy sa aprílové žarty nepekne zvrtli.

Keď sa vtipy vymknú spod kontroly

Niektoré aprílové vtipy sú síce zábavné, no iné môžu vyvolať zbytočný stres, zmätok alebo dokonca paniku. Pozrime sa na prípady, keď sa firmám ich žarty tak trochu vymkli spod kontroly.

🏛️ Big Ben pôjde digitálne (BBC, 1980)

BBC oznámila, že slávne hodiny Big Ben prejdú na digitálny displej, aby boli „modernejšie a presnejšie“. Ohlásenie pobúrilo mnoho Britov, ktorí volali do BBC a sťažovali sa, že ničenie historického symbolu Londýna je neprípustné.

🏦 Zákaz dihydrogén monoxidu (1997)

Viaceré médiá oznámili, že vláda USA zakázala dihydrogén monoxid, nebezpečnú chemikáliu, ktorá spôsobuje koróziu kovov, spôsobuje utopenie a nachádza sa vo všetkých nebezpečných odpadových produktoch. Ľudia sa pobúrili – až kým nezistili, že ide len o vedecký názov pre... vodu (H₂O).

📺 YouTube sa vypína (Google, 2013)

Google v roku 2013 tvrdil, že YouTube bol len experimentálnou súťažou na nájdenie najlepšieho videa na svete a že celá platforma sa 1. apríla vypne. Ľudia začali panikáriť a obávali sa, že ich videá zmiznú navždy.

🌍 NASA varuje pred „asteroidom“ (2015)

NASA údajne vydala „varovanie“, že 1. apríla preletí obrovský asteroid nebezpečne blízko Zeme. Hoci to bol len vtip, mnoho ľudí mu uverilo a začali sa šíriť konšpiračné teórie.

Prečo stále naletíme na aprílové žarty?

Každý rok 1. apríla si ľudia hovoria: „Tentoraz ma už nikto neoklame!“ A predsa sa opäť nechajú nachytať. Prečo je to tak?

Psychológia dôvery: Chceme veriť

Ľudský mozog je nastavený tak, aby hľadal vzory a dôveroval autoritám. Keď BBC, Google alebo iná známa firma oznámi novinku, automaticky predpokladáme, že je to pravda – najmä ak je podaná profesionálnym spôsobom.

Efekt prekvapenia: Čím absurdnejšie, tým lepšie

Náš mozog miluje nečakané a šokujúce informácie. Ak firma tvrdí, že vynašla technológiu na prenášanie vôní cez internet, je to síce bizarné, ale zároveň natoľko fascinujúce, že nám na chvíľu dáva zmysel.

Sociálne siete: Blesková šíriteľnosť

V minulosti sa vtipy šírili pomalšie, no dnes sa cez Facebook, Twitter a TikTok môžu falošné správy rozšíriť za pár hodín. Ak niečo zdieľajú tisíce ľudí, vyzerá to dôveryhodne.

Strach z premeškania (FOMO)

Ľudia majú tendenciu veriť šokujúcim správam, pretože sa boja, že premeškajú dôležitú informáciu. Preto tak rýchlo klikáme na senzačné titulky bez overenia zdroja.

Aprílové vtipy – neškodná zábava alebo problém?

Apríl je dňom, keď si aj veľké firmy môžu dovoliť trochu sa odviazať a pobaviť svojich zákazníkov. Väčšina vtipov je neškodná a prináša len úsmev na tvár. Niektoré sa dokonca stali legendárnymi a dodnes sa na ne spomína.

No zároveň vidíme, že niektoré vtipy môžu vyvolať zbytočný stres, paniku či dokonca poškodiť reputáciu firmy. V dobe sociálnych sietí sa informácie šíria rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, a tak je dôležité myslieť na to, kedy je vtip ešte zábavný a kedy už prekračuje hranice.

Či už sa tento rok staneme obeťou nejakého vtipu, alebo sa pokúsime niekoho nachytať sami, jedno je isté: 1. apríl tu bude vždy ako pripomienka toho, že občas sa musíme na svete – aj na sebe – jednoducho zasmiať.